Vplyvy

Okyslenie pôdy a úhyn lesov

Za hlavnú príčinu hynutia lesov vplyvom emisií sa považujú vysoké koncentrácie SO₂ v ovzduší, keď priamy kontakt veľmi koncentrovaného SO₂ s asimilačnými orgánmi smreku poškodí chlorofyl a ihličie uschne (tzv. akútne poškodenie). Týmto mechanizmom zahynuli v 60. – 80. rokoch 20. stor. lesy v Krušných horách. Imisná epizóda môže byť veľmi krátka. Pri „vhodnom“ počasí stačí len desiatky minút k akútnemu poškodeniu, vedúcemu až k odumretiu stromu.  

Najpravdepodobnejším mechanizmom je dlhodobé okyslenie pôd. Kyseliny, ktoré sa do pôdy dostávajú kyslým dažďom, vyplavujú z pôdy prvky, ktoré sú dôležité pre udržanie vyváženej hodnoty pôdnej kyslosti a ktoré sú súčasne nevyhnutnými živinami pre vegetáciu. Ide najmä o vápnik (Ca) a horčík (Mg), menšiu úlohu hrá draslík (K). 

Okyslenie jazier a riek

Acidifikácia riek a jazier kyslými zrážkami je vážnym problémom v niektorých oblastiach. Mnoho závisí od chemického zloženia vody a pôdy na ktorej sa nachádzajú. Lokality s alkalickou pôdou (vápencové) neutralizujú veľké množstvo kyslých zrážok. Preto toky, rybníky a jazerá nachádzajúce sa na pôdach bohatých na vápnik alebo horčík znesú veľké dávky kyslých zrážok bez výraznej zmeny.

Vodné systémy na neutrálnych alebo kyslých podložiach (napr. rašelina alebo žula) sú všeobecne veľmi citlivé na kyslé depozície.

Acidifikácia povrchových vôd kolíše podľa sezóny, zvlášť v tečúcej vode. Najväčšie nebezpečenstvo je na jar. Zrážky padajúce vo forme snehu intenzívne eliminujú znečistenie atmosféry. Snehová pokrývka sa tak stáva stimulátorom znečistenia a má bezprostredný vplyv na kvalitu povrchových a podzemných vôd. Keď sa oteplí, začínajú sa topiť vrchné, najviac kontaminované vrstvy snehu. Vodný ekosystém nemá čas prispôsobiť sa náhlym zmenám. Pôda nestačí neutralizovať takéto veľké množstvá kyslých zrážok, takže do jazier a riek vteká v podstate zriedená kyselina obohatená toxickými kovmi.  

Zdroj: Barboráš, M.: Projekt Ekostopa na SPŠ Samuela Mikovíniho. Banská Štiavnica, 2011.

https://www.mikovini.sk/dokumenty/soc/komplex__97-03.doc

Hruška J., Kopáček J.: Kyselý dážď stále s námi – zdroje, mechanizmy, účinky, minulost a budoucnost https://www.mzp.cz/osv/edice.nsf/DC21A4C7F0AFAD0AC1257081001AA6B7/$file/planeta_web.pdf